DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
Historia

 

 

 

História piva

Pivo pozná človek už viac ako 6000 rokov. Vďaka starým Slovanom sme boli jednýrn z prvých národov, ktorý začal varit' pivo. tzv. "čistým spôsobom" - zo sladu, chmel'u a vody. Z dejín pivovaníctva na Slovensku sa dozvedáme, že prvé tri královské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Topoľčanoch a v Turdmenoch pri Balatóne. 0 existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina král'a Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväcší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich obrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.

Takže pre zopakovanie:
Pivo aj vino su stare ako ludska civilizacia. Pivo je vsak z tychto dvoch kvasenych napojov starsie a jeho povod pravdepodobne predchadza vynajdeniu chleba. Najstarsi pisomny zaznam o pive pochadza z roku 4000 pred n.l. z Mezopotamie, kde sa pise o jacmennom pive. Z roku 2000 pred n.l. sa zachoval presny opis postupu varenia piva vo faraonovych pivovaroch.
V nasich krajinach je prva zmienka o pivovaroch v zakladacej listine Vysehradskej kapitoly z roku 1080. Pise sa v nej o desiatke, o chmeli a spominaju sa traja sladkovia (Sesulin, Sobik, Geston), ktori mali pravo varit pivo pre kapitolu a prilahle obce.
Od 13. storocia sa varilo pivo pre vlastnu potrebu v domacnostiach, neskor v osobitnych miestnostiach, ktore boli predchodcami pivovarov. Postupne sa varenie piva stava vysadou statu, slachty, cirkvi a obci. V roku 1407 sa spojili ceski sladkovia a vytvorili cechy, ktore dbali na poriadok pri vareni piva, pretoze stare pivovary boli zariadene na rucnu pracu.
Varna, kde sa pivo varilo, bola tmava miestnost plna stiplaveho dymu, vznikajucom na priamom ohnisku. Sladovne boli zatuchnute, podobajuce sa chlievom. Kvasiarne a sklady sa casto podobali kobkam, v ktorych boli vazneni politicki a nabozenski odporcovia vtedajsich rezimov.
Po Bielohorskej bitke nastal vseobecny financny a mravny upadok. V pivovarnictve sa rozsirili povery a zaklinania. Zlom nastal v druhej polovici 18. storocia, kedy cesky sladek Poupe zaviedol a uplatnil dotej doby nevidany poriadok a empiricky sposob vyroby piva vyzdvihol na vedecku uroven. Zaviedol spodne kvasenie a urcil presne prepocty a postup vyroby. Jeho pokracovatelom bol dalsi uznavany pivovarnicky odbornik ceskeho povodu K.J.N. Balling, profesor na ceskej technike. Ten vynasiel cukromer a ako prvy na svete urcil tzv. "pivnu vahu" a stupnovitost.
V obdobi priemyselnej revolucie v 19. storoci nastal priemyselny rozvoj pivovarnictva a vo vacsich mestach sa zakladaju mestiacke pivovary. V tomto case, v roku 1842, zalozil sa plzensky pivovar Prazdroj a v Bratislave to bol Steinov pivovar, zalozeny v roku 1870 a povodne umiestneny v priestoroch pod terajsim Novym mostom (mostom SNP). Ako to bolo so zakladanim ostatnych velkych pivovarov na Slovensku? 
Tu su ich nazvy a rok zalozenia: Vyhne 1473, Ilava 1635, Hlohovec 1722, Bytca 1786, Poprad 1812, Kosice 1857, Michalovce 1867, Martin 1893, Nitra 1893, Topolcany 1958, Rimavska Sobota 1966, Hurbanovo 1967, Velky Saris 1967, Banska Bystrica 1971, Trnava 1974.

Po revolucii sa aj u nas rozsirilo zakladanie si malych pivovarov pre potreby jednej krcmy, popripade maleho okolia. To umoznuje aj varenie specialnych druhov piva. Niektore pivovary produkuju iba jediny druh piva, zatial co ine maju vo svojej ponuke aj tucet roznych vyrobkov. Na svete je priblizne 5000 pivovarov, v ktorych sa vyraba okolo 15000 znaciek piva 

zdroj: kamnapivo.sk



Text zo zvitku

Tento zažltnutý papierový zvitok, poznačený časom a prachom sa našiel na jednej z políc knižnice kláštora Spišskej kapituly zastrčený za radom hrubých foliantov. Zverejňujeme ho s vedomím, že aj napriek archaickému jazyku, poškodeniu a utržkovitosti pomôže odkryť jednu z kapitol dejín piva v šarišskom regióne.

Nápoj - též pivo nazývaný - varený z chmelu, jačmeňa a vody, chuti príjemnej a trpkastej, peny bohatej, moja persóna - in naturam - v súdku dubovém, medzi múry klášterné, až hen rovno z nemeckého Bavorska privézti ráčila. V Bavorsku jak študiózus celý rok sem pobýval a pivo domáce do obliby mojej čoskoro sem zaradil. A tak súdek nápoja lahodného jak upamatování bratom mojim, spolu se mnú putoval. Bratri, súc zvedavosťu ukrutnú hnaní, štichpróbu súdka započali. Však as dlhé moje putování, či temperatúra venkajší, tomu na príčine sluli, že pivo chuti nevalnej už bylo, ba aj ťažký puch jakýsi ze súdka sa vyvalil. A tak štichpróba rychlé a nedobré konce vzala. Co horšího. Bratri moji - nechť odpusťené im jest - potupu unésti nezmohli a konání moje jak kratochvílu šibeničnú pochopili, a tak telo moje do kobky klášternej na čas uvrhli, aby takto ma strestali. Ale šťastí tvár svoju láskavú od duše mojej celkem neodvrátilo... Pobyt mój v Bavoroch nélen štúdium napĺňalo, ale časté aj služby duchovné. Asi slepá náhoda chcela, že ráz ma jak spovedníka k loži umírajúceho volali. Bohatý Bavor, starší majitel pivovaru, o útechu poslednú žádal. Len čo duši jeho sa ulavilo, vzlétla výše a telo bez vlády na loži spočinulo. Mladá jeho žena, strašnú ranú zasažená, o funus ma požádala. Čas však rany zhojil, ale duševnú očistu, každý pátek pivovarníkovej žene aj nadále sem poskytoval.

 

Návštevy moje aj dišputy učené sprevádzali, lebo mladá žena vzdeláním značným kypela, a tak oblažovali sme duše naše spolu. Všecko to sa v prísnej počestnosti konalo, s tvárami a srdcami, keré hrích smilstva nepoškvrnil. Dúvera, kterú moja osoba časem vzbudila vymohla mi aj vizitácie v pivovare samotném, kde rúzné tajnosti a mazané fígle piva vareňá odhalované mi postupne byli. A tak v čas odchodu mého, do košiny vozovej nélen dubový súdek s pivom položený byl, ale aj znalosti mnohé o piva varení v duši méj sa uhnízdili...

Z kobky klášternej, kde istý čas byl sem držaný, tajná chodba mimo klášter védla. Viďác, že hnev bratrí mojich opraviti len úprimným činom zmóžem, unikal sem každú noc do usadlosti, celý čas cesty od kláštera vzďálenej. Tu, s dobrými dušámi selskými, prvé pivo spišské variti sme počali. Vóňa jeho utajiť sa dlho nedala, a tak jedného rána nápoj lahodný aj bratri moji popili. Chýr o pive zanedlho múry našé opustil a do sveta Božého perute svoje rozprestrel. Je vskutku divúcí div, co z jačmeňa, vody, chmelu a ňekerých fíglov tajných uvariti sa dá. Receptúra samotná: chladnej, mekkej vody do kotla dostatečne mnoho nalej. Vodu do stavu vlaľného uveď. Pridáš slad, surovinu z mletého jarného jačmeňa stvorenú. Varíš a scedíš. Tak si sladinu navaril. Dodáš chmelu a zase varíš, až takrečená mladina hotová jest. Tu sa ale znalosti a skúsenosti nemalé už žádajú, bo iba zdatný sládok odhaduje, že kedy, jako a čím treba váru usmerňovať. Mladina sa potom schladí a pivovarskými kvasnicami dokvasí. Kvasení samotné zmení cuker v mladine na alkohol a bublinky, které hrdlo aj nos rozkošne drápú. Asi sedem dní treba, aby pivo skvasilo. Pozdejšie, ked pivo je už dobre odležané, ešte ráz sa precedí a do súdkov pivných sa stáčá, aby už

 

Tu už je poškodenie zvitku tak silné, že ho nemožno ďalej čítať. Aj napriek tomu, je však jasné, že sa našiel dokument, ktorý vývoj pivovarníctva v šarišskom regióne nielen historicky rámcuje, ale najmä potvrdzuje kvalitu a tradíciu varenia piva overenú časom. Dnes už má, pochopiteľne, pivovarníctvo celkom inú, modernú tvár...



 Aj take kedysi boli

 

 

12 % sv. Smädný Mních (v 330 ml plechoviciach, v 500 ml plechoviciach)

12 % svetlý ležiak Smädný Mních, ktorého názov sa odvíja od historickej tradície, kedy ako prví práve mnísi na Šarišskom hrade varili prvé pivo v regióne, si veľmi rýchlo získal obľubu pre svoje vynikajúce chuťové vlastnosti, špičkovú kvalitu a atraktívnu adjustáž. Toto lahodné pivo sa plní aj do plechovíc s obsahom 330 a 500 ml. Ide o veľmi praktické balenie, ktoré je trvanlivé, ľahko prenosné, nerozbitné s ročnou záručnou dobou. Vďaka týmto parametnom uspokojí SM v plechoviciach aj tých najnáročnejších spotrebiteľov najmä na dlhých cestách, pri turistike a pod.

12 % svetlý Smädný Mních (fľaše)

Názov značky je spojený s pivovarníckou tradíciou v Šarišskom regióne, ktorá siaha až do 15. storočia. 12 % svetlý Smädný Mních sa stal už klasickým druhom v sortimente vyrábaných pív. Vyrába sa zo špeciálneho svetlého sladu a z najkvalitnejších horkých a aromatických chmeľových surovín.Vynikajúce vlastnosti tohoto piva sú dané nielen kvalitnými surovinami, ale aj kvalitou varnej vody a modernou technológiou, kde sa využívajú najnovšie technologické poznatky. Vyznačuje sa jemnou lahodnou chuťou, príjemným chmelením, typickou zlatožltou farbou a výbornou plnosťou. Má bohatú, hustú a trvanlivú penu a osviežujúcu chuť. Je vynikajúcim osviežujúcim nápojom obľubeným u širokej spotrebiteľskej verejnosti, vďaka čomu sa veľmi rýchlo presadil na domácom i zahraničnom trhu.

11 % svetlý Smädný Mních (KEGy)

11 % svetlý Smädný Mních je výčapný ležiak – najnovší druh piva, ktorý sa rýchlo presadzuje na trhu. Vyrába sa podľa osvedčených receptúr z prvotriednych surovín a z najlepších druhov chmeľu. Kvasný proces sa uskutočňuje novou modernou technológiou - jednofázovým kvasením za použitia kvasníc spodného kvasenia. Je to ľahké pivo, jemne chmelené, dobre prekvasené a podľa normy nasýtené CO2. Pre nižší obsah alkoholu a jemnú horkosť je vhodným nápojom pre široké publikum.

10 % svetlý Smädný Mních (fľaše)

10 % svetlý Smädný Mních – najnovší druh výčapného piva, ktoré rozširilo sortiment pív vyrábaných v Pivovare Šariš. Receptúru zostavili skúsení pivovarnícki majstri. Vynikajúce vlastnosti tohoto piva sú dané nielen kvalitnými surovinami (sladom a chmeľom), ale aj kvalitou varnej vody, moderným technologickým zariadením a skúsenosťou a umom pracovníkov, ktoré ho vyrábajú. Má nízky obsah alkoholu, veľmi jemnú chmeľovú horkosť, vysokú a hustú penu a lahodnú chuť. Má všetky predpoklady byť ideálnym nápojom pre študentov a mládež.

 

Tvorba webových stránek na WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek